streda 25. februára 2015

Keď zasiahne ruka osudu...

      Nemám veľa rokov ani veľa životných skúseností. Mám len to, čo mi život dal za ten krátky čas. A nemám to čo mi vzal...

      A veru, vzal toho naozaj mnoho. Vzal mi sny, no dal mi realitu. Vzal mi veľa pekných momentov, ktoré som mohla zažiť. Už ich nezažijem. Na oplátku mi však nadelil nemálo iných, možno krajších, možno nie.

      Vždy keď sa utápam v nostalgii rozmýšľam, čo všetko mohlo byť inak. Mohla som mať pri sebe ľudí, ktorí mi chýbajú. Možno, keby niečo tam hore chcelo, ešte by som objala osoby, ktoré tu už medzi nami nie sú. Možno by som im mohla povedať, ako mi na nich záležalo a stále záleži. Možno, keby sme niečo v živote spravili inak, bolo by inak všetko. A bolo by to lepšie?

      To je otázka, nad ktorou sa tak často zamýšľam. Či to ten Boh, osud alebo karma majú všetko premyslené a nadelia nám práve to, čo nám patrí? Alebo to je všetko len otázka náhody a našich rozhodnutí, ktoré robíme každý deň? Skladá sa náš svet, v ktorom momentálne žijeme, z každodenných maličkostí? Alebo je to všetko vopred nalajnované a my sme len figúrky v rukách vyššej moci?

      Dnes osud znova zasiahol. A vzal mi blízku osobu, mladého človeka, ktorý nám mal ešte čo dať, ktorý by mal dnes plánovať svoj víkend a na akej párty sa ukáže v piatok. Tento mladý človek však už neplánuje nič. Hľadí na nás zhora. Dáva pozor, možno nás usmerňuje, ukazuje správnu cestu. Možno sa len tak prihliadá a nechá nás unášať sa na vlnách osudu. Aby nás postretlo presne to, čo má. Ten človek bol slniečkom. Stále rozdával okolo seba dobrú náladu a mal nákazlivý smiech.

      Presne preto nemôžme ani mi smútiť. On by to tak nechcel. Chcel, aby sa ľudia okolo neho smiali, aby boli šťastní. Aj ja sa dnes postavím na nohy a budem sa smiať na život. Spravím to na jeho počesť a na počesť všetkých, ktorí mi do života toľko dali. A potom z neho náhle odišli. Kvôli ním sa budem smiať a radovať, lebo oni ma nechceli vidieť smutnú.

      To, že za niekym neplačeš neznamená, že si naň zabudol. Je to len obraz toho, ako si sa vrovnal s tým, čo nezmeníš.

    Ďakujem všetkým, ktorí vstúpili a zasiahli do môjho života. Či už výrazne alebo nepatrne. Lebo len vďaka ním mám taký život, aký mám, len vďaka ľuďom okolo mňa som, kto som.

Cherie