Skákali sme po strop od radosti, že nemáme spoločné WC a sprchy, že naše skrine nepodliehajú žiadnym hubovitým organizmom, že máme chladničku, balkón a mnoho iných luxusných detailov, o ktorých môžu inde ubytovaní študenti iba snívať.
Ovplyvnená toľkou radosťou som celkom zavrela oči pred dverami do kúpelne, ktoré neexistujú, pred krásnym výhľadom z balkóna, ktorý žiaľ okupujú a obkakávajú holuby, a aj pred tým, že o chladničku sa delím s ďalšími piatimi holkami.
A tak sa občas stáva, že to maslo, ktoré som si určite kupovala (veď halucinácie z toho učenia snáď ešte nemám) sa vyparí. Ako tá rybička v Harrym Potterovi "Puf" a zmizlo.
Navyše, som milovník zvierat, ale tie holuby na balkóne mi už lezú kvalitne na nervy. Vstanem ráno z postele, roztiahnem závesy, vonku krásne svieti slniečko, užívam si prísun vitamínu D a okrem robotníkov, ktorí zatepľujú náš "druhý domov" na mňa vypliešťa oči aj sivý vták, ktorý práve vykonal svoju potrebu... A krásny deň sa môže začať.
K tomu zatepľovaniu... U nás na 4. poschodí stačí, že slniečko trošku zahreje strechu a dusíme sa vo vlastnej šťave. Tak sa využívajú peniaze v našom štáte. Nehovoriac o tom, že na tú štyrku musím aspoň 5 krát denne vyšliapať 72 schodov a výťahu sa nedočkáme nikdy.
Hej, skoro som zabudla, od leta som vegetariánka. Cítim sa úžasne, výsledky sa mi zrazu zlepšili, problémy so žalúdkom zmizli... Proti môjmu vegetariánstvu však neúnavne bojuje menu z našej jedálne. 3 jedlá na výber, z toho 2 mäsité a 1 sladké. Nie, zo zeleninovej oblohy sa nenajem a buchtu s makom si môžem dať jedine ako dezert. Preto zostávam odkázaná na nákup potravín v predražených obchodoch, ktoré však aspoň nie sú vzdialené 5km od intráku. A variť na dvojplatničke, ktorá vodu prevarí presne za 34 minút (niežeby som to stopovala) je nonsens. No čo vám poviem, ak zjem ešte jedno vajce tak ich začnem znášať a pritom kotkodákať.
Bufet- samostatná kapitola.
- "Máte tmavé rožky"?
- "Nie."
- "A svetlé?"
- "Nie."
- "Máte vôbec nejaké pečivo?"
- "Nie."
- "Tak ja mám hore nejaké cestoviny, dajte mi k ním tvaroh..."
- "Nemáme."
- "Ani bryndzu alebo niečo podobné?"
- "Ani."
- "Tak apsoň kečup..."
- "Tiež nemáme."....
Mohla by som pokračovať ďalej, no radšej som si šla spraviť ovsené vločky s jogurtom za 60centov.
K tomu všetkému ešte tá dostupnosť (Jasné, študentov nasťahujte na koniec mesta), preplnené MHDčky, divní ľudia, večné párty vo vedľajšej izbe práve vtedy, keď skoro vstávam...
Tak myslím, že som sa dostatočne vyhejtila. Ďakujem za pozornosť.
Internát ma však aj svoje pozitíva, hoc ich treba hľadať, nájdu sa. A aj keď to tak nevyzerá, som spokojná. Naozaj je tu pekne, sú tu fájn ľudia a tak. Veď stále som mohla dopadnúť horšie :)
Cherie
