Ako to začalo...
Navštevujem nemenovanú fakultu nemenovanej univerzity v nemenovanom meste a na jednom predmete sme dostali za úlohu rozobrať akéhokoľvek mediálneho komunikátora. Všetci sme si vybrali niekoho, kto bol nášmu srdcu blízky a o kom by sme aj reálne mohli napísať zo 10 strán seminárnej práce. Tak sa stalo, že si spolužiak vybral práve Paťa Hermana.
Kedže napísať 10 strán o hocikom je dosť fuška, dotyčnému spolužiakovi prišla na um myšlienka, že Paťovi napíše e-mail, v ktorom sa ho spýta nejaké detaily. (Úprimne, táto myšlienka skrsla v hlavách skoro všetkým, no málokomu jeho vybraný redaktor aj odpísal.) Patrik bol natoľko ochotný a milý, že si našiel čas a so spolužiakom sa osobne stretol.
Na tomto stretnutí mu okrem iného navrhol, že by spravil pre nás besedu. O pár mesiacov neskôr sa toto posedenie aj zorganizovalo. A tu už pomaly prichádzame k veci...
Vtedy sme zistili, že je nielen úžasným a talentovaným moderátorom, ale v prvom rade je človekom. Človekom, ktorý má srdce na pravom mieste. Je tiež vtipný a vie čo vraví. Ukazoval nám mnoho "objektov" z jeho rubriky Lebo medveď, rozprával príbehy z telky aj zo života. Púšťal videá z jeho tábora pre sociálne slabšie detičky a tým všetkým nám ukázal jednu vec, jednu myšlienku, ktorú aj sám povedal: "Všetkým čo spravíte, poviete alebo napíšete, všetkým tým zmeníte niekomu život."
Jadro
A teraz sme už úplne ponorení v tom, čo chcem povedať ja. Mnoho blogeriek (aj keď nie sú redaktorkami v pravom zmysle slova) si neuvedomujú, čo môžu svojimi článkami spraviť. Píšu o plytkých veciach, s chybami a zlou štylistikou. Ľudia to čítajú, niektorí majú dokonca také blogerky za svoj vzor, učia sa z týchto článkov písať, vidia, že majú úspech. Potom sa rozhodnú písať tiež, lebo tiež chcú byť uspešné a úspešní a robia tie isté chyby... kolobeh.
A keby to bolo naopak? Keby si tie "redaktorky" uvedomili, že svojimi článkami môžu meniť životy ľudí, ktorí ich sledujú? Keby radšej napísali niečo, čo posunie ich čitateľov vpred a pomôže im? Nebolo by to zmysluplnejšie?
Bolo! Preto som aj ja zanechala svoj starý "beauty" blog a rozhodla sa písať niečo hlbšie, zmeniť nejaké zrniečka životov mojich čitateľov.
Možno to nie je až také populárne a cool, keď sa snažím štylizovať na úrovni a dodržiavať pravidlá slovenského jazyka, no dúfam, že to moji čitatelia ocenia a vezmú si z toho niečo. Taktiež dúfam, že im niečo prinesú aj tieto moje, občas neusporiadané myšlienky, možno im zlepšia deň, poprípade aspoň tých pár minút, počas ktorých čítajú môj blog.
Záver
Píšem síce o článkoch, no toto platí pre všetko, čo robíte. Preto vás vyzývam, aby ste svojou činnosťou menili ľuďom život k lepšiemu. To je predsa poslaním každého človeka, robiť tento svet o trochu krajším.
PS: (Bajdvej, viem čo hovorím, sama som sa gramatiku najlepšie naučila tým, že som čítala a čítala a čítala...)
Cherie
